Ešte do začiatku 17. storočia sa predpokladalo, že všetky látky vznikajú zmenou pomeru jednot­livých vlastností v akejsi pralátke. Na nespráv­nosť tejto predstavy poukázal svojimi pokusmi anglický prírodovedec Róbert Boyle .Ukázal, že vlastnosti bez konkrétnych látok ne­jestvujú. Napríklad zlato nevzniká kombináciou kovového lesku, žltej farby, veľkej hustoty a iné. Vlastnosti zlata vyplývajú predovšetkým zo zlo­ženia a štruktúry jeho atómov.

Správne charakterizovať chemický prvok, bolo možné až v 20. storočí, po obja­ve zloženia a štruktúry atómov.

Čo jednoznačne charakterizuje chemický prvok?

Chemický prvok charakterizuje jeho protóno­vé číslo (alebo tiež atómové číslo).
Protónové číslo Z vyjadruje počet protónov v jadre atómu.
Prvok je chemická látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké protónové číslo.
Každý prvok má svoj názov, značku a protónové číslo Z.
Protónové číslo sa zapisuje pred značkou prvku vľavo dolu.

Názvy prvkov vznikali postupne. Niektoré prvky ako zlato, striebro, železo, uhlík mali svoje názvy už v staroveku. Veľká časť prvkov bola pomeno­vaná po ich objavení okolo roku 1800. Niektoré názvy vyjadrujú určitú vlastnosť prvku, iné ozna­čujú zdroj jeho výskytu v prírode, ďalšie majú názvy podľa význačných chemikov, miest, krajín a pod. Názvy prvkov sú odvodené väčšinou od gréckych alebo latinských slov. V slovenskom ná­zvosloví sa pre časť prvkov uplatňujú tieto názvy iba poslovenčené, napr. chloros - chlór. Časť prv­kov má latinské názvy a slovenské názvy odlišné, napr. kálium - draslík, calcium - vápnik.

O prvku:

Prvok je chemická látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké protónové číslo.
Protónové číslo Z vyjadruje počet protónov v jadre atómu a zapisujeme ho pred značku prvku vľavo dolu.

Každý prvok má svoj názov, značku a pro­tónové číslo.
Názvy prvkov sú odvodené väčšinou od gréckych alebo latinských slov.
Značky prvkov sú odvodené od ich latinských názvov.

Značku prvku tvorí niekedy len veľké začia­točné písmeno latinského názvu. Väčšinou sa však značka prvku skladá z dvoch písmen.

Ako chemici postupne objavovali nové chemické prvky, usilovali sa ich usporiadať podľa určitých charakteristických vlastností. Prvé pokusy o takéto usporiadanie chemických prvkov sú známe z prvej polovice 19. storočia. Toto úsilie dosiahlo vrchol prácou ruského chemika Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva. V roku 1869 usporiadal 63 vtedy známych chemických prvkov a predpovedal vlastnosti niektorých dovtedy neznámych prvkov. Z prvkov s podobnými vlastnosťami zostavil osobitné skupiny a tým vytvoril periodickú tabuľku chemických prvkov a objavil periodický zákon. V súčasnosti obsahuje periodická tabuľka prvkov (PTP) už viac ako 120 chemických prvkov.